Esthter utiekla pred násilím a vojnou v Južnom Sudáne počas leta roku 2016. Len so šťastím sa jej podarilo zachrániť si život. Po dvoch dňoch bez vody a jedla sa spolu s príbuznými dostala na hraničný prechod Elegu v Ugande. Pracovníci UNHCR ju zaregistrovali ako utečenkyňu a odviezli do tábora Pagirinya. Tam sa jej začal úplne nový život.
Za mlada v Južnom Sudáne
Pred vojnou nepomyslela na to, že by opustila rodnú dedinu Kerepi, ktorá je od hraníc s Ugandou vzdialená 60 km. Vydala sa veľmi mladá. Mala len 16 a zdôverila sa nám, že to nebolo jej slobodné rozhodnutie. Narodilo sa jej bábätko, ktoré berie ako najväčšie požehnanie v živote. Kvôli vojne sa však mladá rodina rozdelila. Dodnes nedokázala vypátrať, kde je jej manžel, a to napriek mnohým pokusom a dohľadávaniu cez program Červeného kríža. Základnú školu sa jej bohužiaľ nepodarilo dokončiť a s tým prišli obavy o ďalšiu budúcnosť. Zasiahla miestna charita.
Stala sa krajčírkou vďaka Charite
Postarať sa o svoje dieťa úplne sama je pre každú matku náročné. Najprv rozmýšľala, že sa stane obchodníčkou, keď sa však dopočula o možnosti absolvovania krajčírskeho kurzu, ktorý spúštala Caritas Gulu a Slovenská katolícka charita v Atiak Technical Institute, zmenila svoje rozhodnutie. Po vyučení dostala svoj šiaci stroj, látky, nite a ďalšie potrebné veci na rozbehnutie krajčírstva. Tak sa začalo jej podnikanie. Nie v obchode, ale u nej doma. Pred pandémiou COVID-19 si šitím a predajom oblečenia dokázala mesačne zarobiť niečo medzi 150 000 a 200 000 ugandských šilingov, čo je v prepočte skoro 50 €. Potom prišla opäť neistota.
Projekt je spolufinancovaný z programu oficiálnej rozvojovej pomoci SR, SlovakAid.
Remeslo sa počíta
Získané zručnosti jej pomohli prežiť aj toto náročné obdobie. Počas prvej vlny pandémie si UNHCR – Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, zazmluvnil výrobu rúšok u mladých krajčírok z regiónu. Ich úlohou bolo ušiť dostatok rúšok pre všetkých utečencov na severe Ugandy. Esther bola medzi nimi a vlastnými rukami vyrobila už 1571 rúšok. Zarobila tak skoro 400 €, vďaka ktorým si okrem základných potravín kúpila nový šiaci stroj, materiál, 2 kravy a 2 ovečky. Dokázala zaplatiť aj školské poplatky pre svoje dieťa. Naozaj má obchodného ducha, nie? Jej plánom je otvoriť si malý obchodík, kde by mohla predávať svoje výrobky pre celý tábor Pagirinya. Žije tu 38 000 ľudí, a tých predsa musí niekto obliecť.
Dnes má Esther má 25 rokov a chce všetkým, ktorí prispeli na jej vyučenie povedať tieto slová: „Som vďačná za možnosť, ktorú ste mi dali. Úplne mi zmenila život. Vďaka, charitná rodina.“
Podľa údajov UNHCR z decembra 2020 žije v Ugande 1,4 milióna utečencov. Viac ako 210 000 z nich žije v regióne Adjumani a až dve tretiny tvoria deti a mládež. Osád či utečenských táborov ako Pagirinya, kde si utečenci môžu postaviť svoj hlinený domček, je v regióne 19.
