Podvýživa detí vo vidieckych oblastiach je v okrese Adjumani v Ugande na dennom poriadku. Je to spôsobené nevhodným výberom stravy, nízkym príjmom, ktorý v konečnom dôsledku prináša ťažkosti pri získavaní potravín a všetky tieto problémy majú psychosociálne účinky na deti. To inšpirovalo organizáciu Gift of Love, aby sa s podporou Slovenskej katolíckej charity pustila do projektu s názvom Udržateľná produkcia tekvice a papáje s malým chovom ošípaných pre chudobné miestne komunity v okrese Adjumani. Aký má zmysel a ako sa mu darí nám približuje Janka Masárová, dobrovoľníčka SKCH pôsobiaca v Ugande.

V Ugande a v centre Gift of Love si už celý rok. Ako vnímaš sociálnu situáciu tunajších rodín v núdzi a prečo im práve takýto typ projektu môže pomôcť?

Väčšina chudobných vidieckych rodín nemá peniaze a materiálne prostriedky, ktoré by mohli použiť na chod svojej domácnosti. Ide najmä o zraniteľné rodiny, na čele ktorých stoja staré mamy a starí otcovia, ktorí už nemôžu vykonávať ťažkú ​​prácu či prácu na plný úväzok. Práve preto je pre nich tento projekt pestovania tekvíc a papáje oveľa vhodnejší, pretože si nevyžaduje veľa práce a tieto plodiny môžu byť vysadené v blízkosti ich obydlí.

Prečo práve tekvica a papája?

Tekvica je veľmi výživná a má mnoho výhod, napríklad tekvicové semienka obsahujú 24% bielkovín a sú veľmi bohaté na zinok a tiež tekvicu možno skladovať až 3 mesiace na suchom mieste a má veľmi veľa odrôd. Papája je zase výživné ovocie s tropickou sladkou chuťou, sú bohatým zdrojom živín, ako je horčík, vitamín C a mangán, a tiež má liečivé účinky – napríklad spomaľuje progresiu Alzheimerovej choroby.

Z akých aktivít sa vlastne celý projekt skladá?

Sociálni pracovníci z centra Gift of Love najskôr prešli školením ohľadom sadenia a starostlivosti o prasiatka, neskôr výberom ľudí z komunity vytvorili tím farmárov z rôznych vidieckych oblastí, no a napokon prešli k samotnému procesu sadenia a chovu prasiatok.

Máš aj skúsenosti z terénu? Ako zapojení farmári vnímajú príležitosť, ktorú dostali?

So sociálnym pracovníkom Idrom sme sa nedávno vybrali do oblasti Uderu, kde na nás na rozsiahlom poli čakala 15 členná skupina nadšených farmárov, pripravených na spoločné sadenie tekvice. Už z diaľky nás vítali spevom a ich tradičným „ijijijijiji“ krikom, keď nás uvideli prichádzať ☺. Ich radosť v očiach rástla vybaľovaním vrecúšok so semenami tekvice i po ich otvorení. Idro im následne vysvetlil spôsob siatia – ako vymerať rozmiestnenie jám a koľko semien zasiať do jednej jamy.

Ako také sadenie vyzerá?

Samotnému sadeniu najskôr predchádzala príprava pola vyčistením od konárov, koreňov a iného nežiaduceho materiálu. Bolo úžasné pozorovať tímového ducha týchto ľudí. Každý mal pridelenú inú robotu – kým niektorí zbierali konáre či vysokú trávu, iní 3 metre dlhou palicou vymeriavali miesto, kam ostatní prišli zasiať „nádej pre lepší zajtrajšok“ – takto farmári vnímajú tieto malé semienka tekvice. Šikovnosť a kooperácia farmárov spôsobila, že celá práca zabrala menej ako 2 hodiny. Na záver sa ešte farmári potešili, keď každý dostal plechovku so semenami tekvice, ktorú si môžu individuálne zasiať na záhrade pri ich obydliach.

Ďakujeme za rozhovor 🙂

Poskytnutím prasiatok, a sadením tekvíc a semien papáje budú môcť zraniteľné rodiny využiť finančný zisk, ktorý im umožní mať v domácnosti dostatok jedla, lieky v prípade choroby či oblečenie.