Vďaka zápiskom a fotkám našej dobrovoľníčky Veroniky si môžete prečítať ako sa v našom ugandskom centre býva, obeduje, perie, doučuje a hlavne venuje deťom.
Každý deň ráno o siedmej býva v kostolíku, ktorý sa nachádza hneď za centrom, sv. omša. Privstať si stojí za to. Okrem iného zažijete prekrásny východ Slnka. Po sv. omši nasledujú raňajky v našej „tukule“ jedálni, ktorá má pôdorys podobný miestnemu tradičnému domčeku. No tam podobnosť končí, pretože má modernú strechu, okná a steny z betónu.
Raňajky sú rôznorodé. Väčšinou máme k dispozícii veľa ovocia, podľa toho, na čo je práve sezóna. Nechýba ani chlebík alebo muffiny, či iné pečivo. Vlastne, všetko pečivo je rovnako sladké, a teda je jedno, či si vyberiem chlieb alebo muffin. Moje obľúbené raňajkové jedlo sú „capaty“ – placky, ktoré výzorom pripomínajú naše langoše, no chuťou sú podobné šiškám, a „rolex“ – čo sú „capaty“ plnené omeletou. Niekedy nám naše skvelé kuchárky Stella a Felista pripravujú chlieb vo vajíčku alebo miestne jedlá „poridž“ či „kasavu“.
Po výdatných raňajkách sa púšťame do administratívnej práce v kancelárii v našom centre. Dobrovoľníci robia rôznu podpornú administratívu centra, no i administratívu súvisiacu s projektom Adopcia na diaľku a s projektom na podporu vzdelávania mladých utečencov z Južného Sudánu. Súčasťou tejto práce sú aj fotoreporty, ktoré sa zasielajú na Slovensko a uverejňujú na sociálnych sieťach Charity. Trikrát do týždňa zamieňame administratívu za výučbu predškolákov v našej materskej škole, ktorá je súčasťou centra. Miestnym učiteľkám asistujeme najmä pri výučbe matematiky a angličtiny.
Veľmi príjemnou časťou dňa je obed. Keď som odchádzala do Afriky, nevedela som si predstaviť, čo tam budeme jesť. A nie som asi jediná, pretože otázka, čo sme v Afrike jedávali, je jedna z najčastejších, ktorú teraz dostávam. Musím však priznať, že tak skvelú, chutnú a pestrú stravu som naozaj nečakala. Väčšinou majú dobrovoľníci na obed ryby, bravčové alebo kuracie mäso a veeeeľa ryže a fazule. Súčasťou obedu je tiež veľa zeleniny, či už surovej, alebo dusenej. Tu je pár ukážok obedného menu.
Po obede a po krátkom oddychu nasleduje doučovanie detí z centra. Konkrétne druhákov, ktorí sa vracajú zo školy okolo obeda. My ich doučujeme matematiku a angličtinu, oni nás doučujú všetko ostatné ?.
Najväčšia výzva každého dobrovoľníka je poradiť si s temperamentom miestnych detí. Za seba, ako pedagogicky nevzdelaného človeka, môžem povedať, že základom je správna motivácia. V preklade to znamená asi toľko: „Kto vypočíta všetky príklady, dostane na konci hodiny nálepku.“ Alebo: „Kto bude mať hotovú celú úlohu, môže mi ju pomôcť skontrolovať červeným perom.“
Skvelým motivačným nástrojom je aj bublifuk. Stačí deťom sľúbiť, že ak budú počas hodiny usilovne pracovať, na jej konci si budú môcť vyfúknuť mydlové bubliny z bublifuku a hneď všetci rýchlo zasadnú na svoje miesta a pekne pracujú. Africké deti sú veľmi šikovné a učenlivé, dokonca mám pocit, že sú v preberaní učiva stále o krok vpred pred tými slovenskými, keďže čítať, písať a počítať sa učia už v škôlke, čiže približne od 3 rokov.
Každý deň o 18:30 je čas pre modlitbu ruženca. Deti sa tešia, keď sa k nim pridajú aj dobrovoľníci, a dobrovoľníci tak spravia vždy veľmi radi, nakoľko pochybujem, že niekto z nás zažil krajšiu modlitbu ruženca ako tú s deťmi z nášho centra. Miestne deti modlitby preciťujú a niektoré z nich pri modlitbe kľačia celý čas na kolenách. Po tejto modlitbe v našej kaplnke, nasledujú ešte krátke modlitby pri kríži pred kaplnkou a pri jaskyni Panny Márie.
Po modlitbe je čas na večeru a potom, hor sa do učenia. Od pondelka do štvrtka mávame doučovanie s našimi deťmi zo základnej a strednej školy. Stredoškoláci sa väčšinou učia sami, mladším deťom je treba pomáhať.
V piatky večer mávajú deti voľnejší program. Väčšinou pozerajú filmy, na ktoré sa veľmi tešia celý týždeň. Iný program majú aj dobrovoľníci. Poobede, keď nie je doučovanie, chodievame organizovať voľný čas pre deti z dediny. Chalani väčšinou hrajú futbal a my s ostatnými deťmi skáčeme cez švihadlo, hráme rôzne loptové hry alebo tancujeme.
V sobotu majú dobrovoľníci voľný deň. Možností na jeho strávenie však nie je až tak veľa. Našťastie, sobota je aj prací deň. A také pranie v Ugande zaberie oveľa viac času ako pranie na Slovensku, aj polovicu dňa ?. Najskôr si načerpáme do „jerrycanov“ vodu zo studne a potom to vyzerá asi takto.
V sobotu si svoje oblečenie perú aj deti. Majú na to vybudovanú umyvárku, aby im práca išla od ruky.
Dobrovoľníci majú možnosť ísť do mestečka Adjumani. Je vzdialené asi 10 minút cesty na motocykli. Väčšinou to využijeme a zájdeme si na obed do miestnej reštaurácie, alebo si len tak posedíme pri pohári džúsu, či navštívime miestne trhovisko, kde sa dajú zohnať rôznorodé praktické aj menej praktické veci.
Nedeľné ráno patrí modlitbe. Sv. omša v Ugande trvá 2 až 2 a pol hodiny. Omša je však tak krásna a živá, že vám čas ubehne veľmi rýchlo. Kostol, ktorý je vlastne svätyňou, bol postavený pre 500 ľudí a v nedeľu býva plný do posledného miesta. A tým myslím naozaj do úplne najposlednejšieho miestečka. Vždy keď som si myslela, že do lavice sa už nikto ďalší nevojde, vošiel sa. Je veľa ľudí, ktorí sa nevmestia do vnútra kostola, ale ani to ich neodratí. Stoja vonku pred kostolom a zúčastňujú sa na omši, hoci je veľmi horúco. Naozaj krásne spoločenstvo. Krajšie prežívanie sv. omše ako tam som ešte nezažila. Kňazi majú príjem len z milodarov a z obetných darov. Ľudia sú štedrí a dávajú aj z toho mála, čo majú, preto sú dary rôzne. Kňaz tu môže dostať živú sliepku, hygienické potreby alebo iné praktické veci a nejaké jedlo.
Po omši sú raňajky a trocha osobného voľna. Poobede trávime čas s deťmi. Vyrábame ružence alebo náramky, ktoré sa potom dajú za dobrovoľný príspevok kúpiť prostredníctvom Charity aj na Slovensku. Hráme sa na ihrisku; deti (aj dobrovoľníčky) majú najradšej hojdačky. Chlapci milujú futbal. S dievčatami sa hráme iné loptové hry alebo si kreslíme, tancujeme. Je tu čas aj na prácu spojenú so zábavou – lúskanie arašidov to 100-percente spĺňa. Večer je potom opäť čas na zábavu. Hráme sa spoločenské hry, staviame lego alebo tancujeme.
Bez ohľadu na to, aký je deň, k dobrovoľníctvu patrí aj takýto krásny západ slnka nad naším centrom Gift of Love.
