Veronika pôsobila ako dobrovoľníčka v centre Gift of Love pred pandéniou koronavírusu. V nasledujúcich riadkoch píše o všetkom netradičnom, čo zažila.
Cestujeme do Kampaly, hlavného mesta Ugandy. Dobrovoľníci sem chodia vždy, keď potrebujú niečo vybaviť, napríklad predĺženie víz, a keďže hodinu od mesta sa nachádza letisko, prechádzajú mestom aj pri príchode a odchode z Ugandy.
Cesta z nášho centra do Kampaly trvá autobusom asi 8 hodín, počas ktorých je niekoľko hygienických prestávok. Práve tu som sa naučila, že keď sa v Ugande povie 10-minútová pauza, znamená to 5-minútovú prestávku, ktorú si treba svedomito sledovať. Inak človek pobeží za autobusom vyrážajúcim z parkoviska. Počas cesty sa robia krátke zastávky na nástup a výstup cestujúcich. Počas toho je možné nakúpiť si občerstvenie priamo cez okno autobusu. Hneď ako autobus zastaví, pribehnú miestni predajcovia a na špeciálnych držiakoch strkajú svoj tovar cez okno autobusu až k cestujúcim.
Kampala je svojím spôsobom zaujímavé mesto s trocha šialenou premávkou. Žije v ňom niekoľko miliónov ľudí. Sú ozaj všade, čo sa odzrkadľuje najmä na spomínanej premávke. Cesty sú plné áut, motocyklov a ľudí. Niekedy musí menej trúfalý človek čakať na prechod cez cestu aj niekoľko minút. Miestni sú odvážnejší a prebehujú cez cestu akoby nič.
Na rozdiel od ostatných častí Ugandy je v Kampale možné nakúpiť takmer všetko. Sú tu obrovské trhy, ale aj obchodné domy a supermarkety. Mali sme možnosť navštíviť trhovisko, kde sa predávala čerstvá zelenina a ovocie. Kampala je rozvinutá metropola Ugandy, no predsa som bola prekvapená, že som tu mohla ochutnať „pravú“ taliansku pizzu, cestoviny a iné európske jedlá.
Zážitkom pre mňa bola sv. omša na popolcovú stredu. Keďže kostol v metropole Ugandy bol v tom čase v rekonštrukcii, sv. omša sa konala v náhradnom priestore, v budove pri kostole. Prišlo toľko ľudí, že zaplnili celú ulicu. Ľudia postávali popri ceste pri plnej premávke a prostredníctvom vonkajších reproduktorov spievali a modlili sa spolu so spoločenstvom vnútri.
Zaujímavou turistickou atrakciou je mešita, ktorá sa týči na kopci uprostred mesta. Pri prvej návšteve Kampaly sme ju nemohli vynechať a po vyčerpávajúcom výklade a prekonaní asi stovky schodov sme mali možnosť obdivovať veľkomesto zo strechy veže.
Krásnym a jedinečným je pútnické miesto nazývané Namugongo. Je venované pamiatke Ugandských mučeníkov. Pamätník doposiaľ navštívili 3 pápeži. Je úplným protikladom zvyšku mesta. Keď sa práve nekoná žiadna slávnosť, človek tam nájde pokoj a len pár turistov.
Netradičným dňom sú aj voľné soboty, ktoré môžu dobrovoľníci využiť na menší výlet. Len pár km od nášho centra je prechod cez rieku Níl. Na ceste k Nílu je možné, že stretnete kozy a kravy, ale aj opice.
Stáť na brehu Nílu bolo pre mňa zážitkom. Cez Níl premáva kompa, ktorá preváža ľudí, autá, autobusy a všetky ostatné dopravné prostriedky na druhý breh. Pri brehu je celkom rušno.
Najbližšie väčšie mesto pri našom centre Gift of Love je Gulu. Boli sme v ňom navštíviť iný dobrovoľnícky projekt, aby sme zdieľali skúsenosti a vytvárali partnerstvá s dobrovoľníkmi z iných európskych krajín. V Gulu je krásne veľké kryté trhovisko, na ktorom zoženiete všeličo od ovocia a zeleniny cez ryžu, kukuricu, oblečenie a rôzne suveníry až po umelecké diela.
Uganďania milujú futbal. Je to najobľúbenejší šport pre všetky ugandské deti. Keď má dobrovoľník šťastie, môže sa mu stať, že sa nechtiac ocitne na stredoškolskom futbalovom turnaji. Futbal hrajú dievčatá aj chlapci. Nevadí, že nemajú na to vhodnú obuv, dokážu vyhrať zápas aj naboso či v žabkách. Nie nadarmo sa hovorí, že „kde je vôľa, tam je aj cesta“. Pre Ugandu to platí 100-percentne.
Jeden z netradičných zážitkov, ktoré som tu zažila ako dobrovoľníčka, boli raňajky u nášho o. biskupa. Človek ani nevie ako, zrazu si vychutnáva raňajky, ktoré vlastnoručne pripravil o. biskup, v jeho rodnom dome. Bola pre mňa česť stretnúť tak vzácneho človeka. O. biskup nás srdečne pohostil, zoznámil so svojou matkou a súrodencami a nezištne nám pomohol so všetkým, čo sme potrebovali.
Dobrovoľník v Ugande zažije veľa netradičných dní, spozná nespočetné množstvo priateľských ľudí a krásnu prírodu. Vždy je však najväčším požehnaním, keď sa vráti do centra Gift of Love – k deťom a k skvelým zamestnancom. Lebo práve tam sa v tej ďalekej Afrike môže cítiť ako doma.
Veronika Tkáčová
