V septembri 2019 som odcestovala ako dobrovoľníčka na 6 mesiacov do Ugandy. Bývala som v malebnej ugandskej dedinke Unna. Unna sa nachádza na severe Ugandy blízko hraníc s Južným Sudánom. Hneď po mojom príchode na toto miesto som cítila veľké prijatie od miestnych ľudí. Ľudia sú tu veľmi priateľskí a nikdy nezabudnú pozdraviť spolu s otázkou „Ako sa máš?“. Môje pôsobisko je v centre Gift of love, ktoré prevádzkuje Slovenská katolícka charita. Hlavnou úlohou centra je poskytnúť zdravotnú starostlivosť, stravu a vzdelanie 48 deťom, ktoré majú HIV.

V centre sa s deťmi spoločne pripravujeme do školy,  pomáham im s úlohami, keď je to potrebné. Počas voľného času a školských prázdnin vymýšľame aktivity, ktorými spestríme a vyplníme ich čas. Deti majú veľmi radi šport, u chlapcov je to najmä futbal. Sú veľmi šťastní, keď sa k nim pripojíme.

Rovnako majú v obľube tvorivé aktivity, okrem kreslenia a maľovania, z korálok vyrábame ružence. Deti si vedia vyrvoriť vlastné hračky, lopty, tiež radi modelujú z hliny. V tomto prípade fantázii sa medze nekladú a deti vedia byť naozaj kreatívne.

Ako dobrovoľníčka som tiež k dispozícii sociálnym pracovníkom, s ktorými chodíme do terénu. Dlhoročný projekt SKCH, Adopcia na diaľku, podporuje vzdelávanie detí v Ugande. Sociálni pracovníci návštevou rodín preverujú ich rodinnú situáciu a zaujímajú sa o školskú dochádzku detí, ktoré sú zaradené do tohto programu.

V Ugande je síce úradným jazykom angličtina, ale existuje tu veľa kmeňových jazykov, ktorými ľudia hovoria. V tejto oblasti to je jazyk „Madi“. Ako hovoria lokálni ľudia, je to jeden z najťažších jazykov v Ugande. Naučiť sa však používať pár fráz z jazyka Madi tu ľudí veľmi poteší. Veľmi rada sa najmä s deťmi učím nové slová a rovnako učím ja ich niektoré slová po slovensky. Je to pre nás veľká zábava a veľa sa pri tom nasmejeme.

Neoddeliteľnou súčasťou ugandskej kultúry je spev a tanec. Nesmú chýbať na žiadnej udalosti, dokonca ani na svätej omši. Zo začiatku to bolo pre mňa zvláštne, keď aj v kostole ľudia tancovali a výskali, čo u nás na Slovensku nie je bežné. Ľudia tu vedia navonok ukázať svoju radosť a nepochybne ňou nakazia aj ostatných.

Ďalšou zaujímavosťou v rámci tohto miesta je vnímanie času. Často sa tu ľudia vôbec časom neriadia. Keď sa s niekým dohodneš na stretnutí, musíš byť pripravený, že človek môže meškať aj viac ako hodinu. 

Bola to pre mňa naozaj dobrá skúsenosť vedúca k zamysleniu sa nad tým, či je potrebné stále sa hnať, sledovať čas a chcieť všetko stihnúť. Toto miesto ma učí, ako dôležité je žiť v prítomnosti. Byť aj srdcom tam, kde aktuálne sme. Stať sa súčasťou odlišnej kultúry, zdieľať svoj život s ľudmi tu vrhá do môjho života nový pohľad. Vzájomne si pomáhame, aby každý z nás rástol. Rástol v poznaní seba, sveta a iných ľudí.

Andrea Jurovčíková
dobrovoľníčka v Ugande, august 2019 – február 2020